Prvá overená správa o existencii školy prináša zápisnica superintendenta z Nitry Izáka Abrahamidesa z roku 1611. Až do zavedenia povinnej školskej dochádzky (1777) bolo zvykom, že deti chodili do školy výlučne v zimných mesiacoch. V lete pomáhali rodičom na poli alebo pásli dobytok a hydinu.

V tomto reformačnom období školstva na území obce vyniká kňaz, spisovateľ, básnik a exulant Adam TRAJAN.     

Ďalšie obdobie  bolo poznačené tureckými nájazdmi.

Stavbou protitureckej pevnosti v Leopoldove v rokoch 1665 – 1668 sa rozprúdil i kultúrno-spoločenský život v našej oblasti.

Do pevnosti zavítali jezuiti, ktorí vzali pod ochranné krídla i duchovnú správu Drahoviec. Veľká časť 17. storočia bola poznačená nájazdmi Turkov. Až porážka osmanského vojska pri Viedni v roku 1683 znamenala zmenu stavu. Do krajiny sa vrátil pokoj a rozkvet. Z tohto obdobia sa zachovala kanonická vizitácia z roku 1695. V nej sa popisuje madunická a drahovská farnosť.  

Škola bola zriadená v Maduniciach, navštevovali ju deti z filiálky Drahovce. V zachovaných dokumentoch z rokov 1695, 1697 a 1700 vystupuje vo funkcii učiteľa Juraj  BOSRMAN, prvý známy učiteľ v dejinách Drahoviec.

Deti vzdelával v katolíckej viere. V roku 1697 mal v triede 24 chlapcov. Jeho plat pozostával z manipulatia – špecifický druh príjmu učiteľa za zvonenie proti búrkam. Od Drahovčanov a Maduničanov obdržal polovicu bratislavskej merice obilia a po šesť denárov.

Dostával aj poplatky za zvonenie a za vykonávanie notariátu. 

Drahovčania si na začiatku 18. storočia žiadali vlastného učiteľa.

Ešte v roku 1711 pôsobil v Maduniciach a vo filiálke Drahovciach ako učiteľ a notár Remígius SUČÁNI.  

Žiadosti Drahovčanov o vlastného notára a učiteľa boli čoskoro vypočuté. V roku 1731 sa v Drahovciach nachádzala filiálna škola. Bola umiestnená vo farskom dome, kde býval i učiteľ. Drahovským učiteľom i notárom sa stal Ján HORAČKAJ.

Zažíval počas svojho pôsobenia v Drahovciach neistotu.

Farnosť nedokázala uživiť  dvoch učiteľov. Drahovčania však zrejme našli finančné prostriedky, aby si mohli učiteľa ponechať, pretože v roku 1755 sa v prameňoch objavuje František HUSERÉNI vo funkcii drahovského rektora. Za vzdelávanie detí poberal od každého žiaka štvrťročne 25 denárov a ročne voz dreva. Neskôr pôsobil Huseréni v Drahovciach aj ako organista. Býval v schátranej budove školy, ktorá si vyžadovala opravu.

V roku 1778 sa udáva, že drahovská škola bola umiestnená v tehlovom dome s kachľami, ku ktorému prináležala pôda s výmerou troch meríc. Štvrť domu mal obývať drahovský učiteľ a notár Imrich HANKÓCI.

Ďalším drahovským učiteľom bol Ján MICHALOVIČ, ktorý zastával v obci aj funkciu organistu a notára. Na začiatku 19. storočia sa vyučovanie  realizovalo v obecnom dome aj v súkromných domoch. V roku 1813 bola postavená škola, v ktorej mal bývať aj drahovský učiteľ.

Žiaľ ešte v tom istom roku školu zmiatla povodeň, takže vyučovanie pokračovalo predošlým štýlom. V tom čase pôsobil vo funkcii obecného notára, organistu a učiteľa František MATÚŠEK.

Povolanie učiteľa v novoveku znamenalo úplne sa oddať svojej profesii a aj ľuďom v obci. Učitelia boli často chudobnejší než bežní sedliaci, preto, aby vyžili, boli nútení prijímať viaceré funkcie (notár, organista, zvonár). Stávali sa významnými a nenahraditeľnými osobnosťami v obci.

Do roku 1835 pôsobil v obci učiteľ, organista a notár Pavol MARÁKY. Po ňom prichádza z Dobrej Vody učiteľa Peter MILOVNÍK a otvára pôsobenie tejto učiteľskej rodiny v obci, ktoré trvalo viac ako 100 rokov. Minister Bach v tom čase nariadil stavbu nových škôl, preto obec za pomoci cirkvi začala stavať novú školu.

V roku 1860 sa budova jednoposchodovej školy s bytom učiteľa a s dvomi triedami, odovzdáva svojmu účelu. Školská listina z roku 1864 definuje práva a povinnosti školy.

Patrónom školy sa stala obec. Učiteľská dynastia Milovníkovcov rozprúdila v ospalej obci čulý kultúrny život. Peter Milovník pôsobil v obci v rokoch 1830 – 1876, jeho syn Michal od roku 1862 do roku 1909, Ján Milovník od 1902 do roku 1939. V roku 1902 zavítal do Drahoviec Augustín ČEPPAN, ktorý sa stal správcom školy od roku 1912 až do roku 1940. Škola na prelome 19. a 20. storočia prekvitala, tešila sa vzrastajúcemu počtu detí. V tom čase navštevovalo školu okolo 2000 detí, preto budova školy nestačila.

V roku 1880 sa pristavila 3. trieda, neskôr 4. trieda. Po roku 1918 sa žiaci 5. a 6. triedy vzdelávali v Potravnom dome. Už vtedy začala naberať na intenzite túžba postaviť si novú školu. Táto túžba vzrástla po roku 1930, kedy sa zmenila povinná školská dochádzka zo šesť na osem rokov.

Hoci bol život v obci pestrý, zásluhou najmä učiteľov, rozmach možno badať po príchode nového učiteľa Antona MATULU. Ten sa po druhej svetovej vojne stal riaditeľom školy a viedol v obci osvetovú činnosť.

V júni 1949 bola v obci vzbura proti komunistickému režimu. Obvinený bol i riaditeľ Matula, pretože sa nesnažil likvidovať odpor. Anton Matula počas svojho 24-ročného pôsobenia v obci vyoral hlbokú brázdu na poli vzdelávacom, kultúrnom i politickom.

V roku 1930 sa uskutočnil konkurz na stavbu novej školy. Veľmi intenzívne sa začala zbierka na školu. Základný kameň novej školy sa položil 14. novembra 1960 a o rok 4. novembra 1961 sa začína vyučovanie na novej škole, ktorá stála 2 204 886, 88 Sk.

 

 

 

Chronológia školstva do roku 1815

 

1611 – prvý písomný záznam o existencii školy

 

1642 – v Drahovciach pôsobil Adam Trajan z Benešova.

 

1695 – Juraj Bosrman, učiteľ, notár a organista vo farnosti Madunice

1711 – 1717 – Remígius Sučáni, učiteľ, notár a organista vo farnosti Madunice

 

1731 – Ján Horačkaj, drahovský učiteľ a notár

 

1755 –  František Huseréni, drahovský učiteľ a notár

 

1761 –  František Huseréni, drahovský učiteľ, notár a organista

 

1771 – 1784 – Imrich Hankóci, drahovský učiteľ, notár a organista

 

1778 – 1779 – vizitácia Nitrianskej župy sa zmieňuje o existencii školy v Drahovciach

 

1786 – 1791 – Ján Michalovič, drahovský učiteľ, notár a organista

 

1813 – postavená nová škola, povodeň ju v tom istom roku zničila

 

1815 – František Matúšek, drahovský učiteľ, notár a organista 

 

 

 

 

 

 

 

 

Druhy a názvy škôl v obci

 

Rímskokatolícka ľudová škola – takýto názov mala škola počas celého 18. a 19. storočia. Vyučovalo sa v slovenskom jazyku. Koncom 19. storočia a na začiatku 20. storočia silneli maďarizačné tlaky. Začalo násilné presadzovanie maďarského jazyka v školstve, preto sa od roku 1907 zaviedlo vyučovanie v maďarčine. Toto obdobie trvalo až do roku 1918, kedy drahovská škola opäť získala slovenskú orientáciu.

 

Škola opakovacia alebo škola nedeľná

Od roku 1850 sa zavádzali tzv. opakovacie školy, určené pre deti, ktoré skončili 6 ročníkov ľudovej školy. Deti ich mali navštevovať do 14., resp. do 15. veku. Náplňou škôl bolo utvrdiť vedomosti žiakov. Táto štruktúra vyučovania sa udržala do roku 1927.

 

Ľudová škola hospodárska

V školskom roku 1928/29 a 1929/30, v dôsledku uvádzania do života tzv. Malého školského zákona z roku 1922, sa rozšírilo povinné vyučovanie zo šiestich ročníkov na osem. Po skončení šiestich ročníkov žiaci absolvovali dva roky Ľudovej školy hospodárskej, ktorá bola zriadená 1. novembra 1927 namiesto opakovacej školy. Školu povinne navštevovali všetky deti vo veku od 12 do 14 rokov.

 

Štátna ľudová škola

Od 5. mája 1945 sa Rímskokatolícka ľudová škola pretransformovala na Štátnu ľudovú školu. Stalo sa tak na základe uplatnení povojnových dekrétov, zákonov a nariadení o zoštátnení všetkých typov škôl v Československu.

 

Ľudová škola

Vytvorila sa z predchádzajúcej Štátnej ľudovej školy. Z posledného, 5. ročníka Ľudovej školy, sa už nastupovalo do Meštianskej školy.

 

Štátna meštianska škola

Meštianska škola v Drahovciach bola zriadená od septembra 1947. Školský obvod meštianskej školy pozostával z obce Drahovce, Drahoviec – Dolné a Horné Voderady a z majera Jozefov dvor.

 

Národná škola

Od 1. septembra šk. roka 1948/49 sa školská povinnosť predĺžila na 9 rokov. Dovtedajšia Ľudová škola sa zmenila na Národnú školu v Drahovciach.

Stredná škola

Štátna meštianska škola v Drahovciach od 1. septembra 1948 zmenila názov a stala sa z nej Stredná škola. Bývalé meštianske školy, spolu s 1. – 4. triedou bývalých gymnázií, sa zmenili na školy stredné.

 

Osemročná stredná škola

Od 1. septembra 1953 sa stredné školstvo znova podrobilo zmene. Národná škola v Drahovciach a Stredná škola v Drahovciach sa zlúčili do Osemročnej strednej školy. Školská dochádzka bola povinná a bezplatná.

 

Základná deväťročná škola

V školskom roku 1960/61bola opätovne zavedená deväťročná povinná dochádzka. V roku 1978 sa zaviedla desaťročná povinná školská dochádzka, t. j. do 16. roku. V roku 1984 bola školská dochádzka upravená na osem tried základnej školy a dva ročníky strednej školy.

 

 

Správcovia a riaditelia školy

 

Pavol Maráky, triedny učiteľ jednotriedky na Rímskokatolíckej ľudovej škole. Pôsobil tu do roku 1835

 

Peter Milovník, triedny učiteľ jednotriedky na Rímskokatolíckej ľudovej škole. V Drahovciach vyučoval v rokoch 1835/1850, kedy sa škola rozšírila na dvojtriednu a stal sa správcom školy do roku 1877, kedy bol penzionovaný. Učil tu aj Jozef Hochel.

 

Michal Milovník, správca Rímskokatolíckej ľudovej školy od roku 1877 do roku 1908.

 

Imrich Černý, správca Rímskokatolíckej ľudovej školy v rokoch 1909/1912.

 

Augustín Čeppan, správca Rímskokatolíckej ľudovej školy v rokoch 1912/1940.

Zástupca Ján Milovník, neskôr Jozef Demeter.

 

Jozef Demeter, správca Rímskokatolíckej ľudovej školy, od 1940 do 1945 riaditeľ.

 

Anton Matula, správca Ľudovej školy hospodárskej v rokoch 1927/1948, riaditeľ Štátnej ľudovej školy a neskôr Národnej školy od 1945 do 1951.

 

Jozef Lepeň, riaditeľ Štátnej meštianskej školy, od roku 1948 Strednej školy v Drahovciach od 1947 do 1950.

Zástupca Jozef Krejčík, neskôr Anton Matula.

 

Ján Drábik, riaditeľ Národnej školy. Po odchode Antona Matulu z postu riaditeľa Národnej školy sa stal zároveň riaditeľom Strednej školy, a to v období 1951/1953. Neskôr sa stal riaditeľom Strednej školy transformovanej spolu s Národnou školou na Osemročnú strednú školu a od školského roka 1959/60 na Základnú deväťročnú školu. Vo funkcii riaditeľa pôsobil v rokoch 1951/65.

Zástupca Štefan Krištofovič, neskôr Václav Spál.

 

PhDr. Štefan Šugra, riaditeľ Základnej deväťročnej školy, neskôr transformovanej na Základnú školu, v období 1965/90.

Zástupcovia Václav Spál (1957/76), Miroslav Petráš (1976/79), Ján Bublavý (1979/82), Rudolf Málik (1982/1990).

 

PaedDr. Pavol Zimančok, riaditeľ Základnej školy od roku 1990 do roku 1991.

 

Benedikt Danko, riaditeľ Základnej školy od roku 1991 do roku 1996, kedy zomrel.

 

Ľubomír Kertész, riaditeľ Základnej školy v rokoch 1996/98.

 

Jozef Vlkovič, riaditeľ Základnej školy od roku 1998 do roku 2003.

 

Iveta Beňačková, riaditeľka Základnej školy v rokoch 2003/2008.

Zástupca Eva Dzurová od roku 2004 do súčasnosti.

 

Miroslava Rojková, riaditeľka Základnej školy od roku 2008 do súčasnosti.

 

zdroj informácií:    Drahovce...dejiny obce

                               vdp Mgr. Peter Kučera